Zaviaty svet praveku

Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva od 22. novembra 2017 do priestorov prírodovednej expozície na aktuálne sprístupnenú výstavu pod názvom Zaviaty svet praveku. Panelová výstava Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici textom a obrazom približuje vyše pol miliardy trvajúci príbeh praveku na našej planéte. Prináša informácie o živočíchoch a rastlinstve v období od prvohôr po štvrtohory, objasňuje vývoj prírody a informuje o význame skúmania dávnych prírodných procesov pre súčasnú vedu a poznanie.

Výstavu dopĺňa stoštyridsaťpäť inštalovaných zbierkových exponátov z bohatej paleontologickej zbierky Vihorlatského múzea v Humennom, ktorá dnes predstavuje takmer deväťsto kusov zbierkových predmetov. Medzi paleontologickými ukážkami, dokumentujúcimi prejavy života geologickej minulosti severného Zemplína si môžu návštevníci pozrieť zachované vzácne fosílne známky života v podobe niekoľkocentimetrových skamenelín, ale aj takmer polmetrovej schránky špirálovito stočeného morského živočícha skupiny amonitov, ktoré vyhynuli spolu s dinosaurami.

Vystavené sú praveké hlavonožce − belemnity (strely) s predlženým telom, ktoré boli v stredoveku považované za skamenené šípy bosoriek. Pozoruhodnú skupinu tvoria umelecky zaujímavo tvarované schránky morských pravekých živočíchov skupiny dierkavcov a druhohorných ježoviek rôznych tvarov, pôsobivé korály, hubky, ľaliovky a kolónie lastúrnikov a ramenonožcov. Skupinu skamenelín dopĺňajú trilobity, ako už vyhynutý podkmeň najstarších článkonožcov z obdobia prvohôr a praveké morské červy, po ktorých sa v karpatskom flyši zachovali chodbičky, odtlačky, alebo aj zbytky trubičkovitého tela. Z najmladších skamenelín vystavuje múzeum štvrtohorný travertín s odtlačkami pravekých rastlín a skamenelinu jaseňového kmeňa z územia Humenného z obdobia zhruba spred dvadsiatich piatich miliónov rokov.

Všetci návštevníci, záujemcovia o paleontológiu a predovšetkým žiaci a študenti majú možnosť v rámci výstavy upevniť si doterajšie poznatky, získať nové informácie o súčasnej paleontológii, o význame fosílií a podstate dejov ich vzniku. Dozvedia sa, aké geologické tajomstvá ukrýva severný Zemplín, prečo najviac skamenelín pochádza z vápencového pohoria Krivoštianky a prečo v pohorí Vihorlatu skameneliny nenájdeme.