Zámok dominuje mestu už niekoľko sto rokov. Pravdepodobne už v 12. a 13. storočí na jeho mieste stála stredoveká pevnosť, tzv. vodný hrad, ktorý bol obohnaný vodnou priekopou. Majiteľmi a pravdepodobne aj staviteľmi tohto vodného hradu boli Pethényiovci, prví známi zemepáni vlastniaci Humenné a jeho okolie.
V roku 1307 sa uhorským kráľom stal Karol Róbert z Anjou. S ním prichádza do Uhorska aj Filip I. Drugeth, ktorému za preukázané služby a vernosť v boji kráľ daroval v roku 1317 mestečko Humenné. Od tohto momentu sú dejiny humenského zámku neodlučiteľné späté s dejinami rodu Drugethovcov. Jeho rodinný príslušníci po stáročia zveľaďovali bývalý vodný hrad a premieňali ho na honosné panské sídlo, obklopené starostlivo pestovaným parkom.
Na začiatku 19. storočia sa majiteľmi zámku stávajú Andrássyovci. Humenský zámok sa radí medzi renesančné stavby 16. a 17. storočia, ktoré slúžili aj ako opevnené usadlosti. Stavba je štvorkrídlovým objektom s ústredným dvorcom, ktorý má na prízemí a poschodí polkruhové arkády. Po stranách jeho bezpečnosť zaručovali štvorhranné nárožné veže. V hlavnom priečelí sa nachádza padací most so vstupnou bránou. Zámok bol ukončený atikou. Zvrat v dejinách zámku nastáva v čase povstania Gabriela Bethlena, ktorý dobyl mestečko a hrad do základov vyhorel. Na jeho mieste si nechali Drugethovci postaviť veľký, reprezentačný renesančný zámok s ústredným dvorom.
V 18. stor. prebehlo niekoľko opráv, ako nahradenie časti plochej strechy ukončenej atikou kupolovitou strechou, či upravený interiér stavby. Na prízemí vznikli priestory vyzdobené nástennými iluzívnymi maľbami, označované ako salla terena, čínsky salón, miestnosť Márie Terézie, numizmatický kabinet. Iniciátorom vzniku malieb bol Štefan Csáky.
V 19. stor. dali Andrássyovci zámok prestavať, pričom sa celkom stratil domáci charakter stavby a nahradila ho pseudoforma francúzskych barokových zámkov. Súčasne upravili aj interiér. V strede centrálnych miestností južného krídla bola umiestnená knižnica, ktorá dostala celodrevené obloženie s kazetovým stropom.
Alexander Andrássy, posledný z majiteľov zámku, dal smerom k mestu vybudovať francúzsky park a smerom na východ anglický park s rybníkom. Vstup do zámku a parku dal vyzdobiť plastikami leva a levice. Na podstavcoch pred zámkom ich dopĺňajú erby. Jeden je venovaný Andrássyovcom a druhý je štylizovaný ako mestský.
Zámok bol v rokoch vojny značne poškodený a pri veľkom požiari vyhorel. V tom čase slúžil pre potreby domu pionierov, Ľudovej školy umenia, okresnému archívu, odboru školstva a pre potreby múzea.
Dnes je zámok v Humennom národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom Vihorlatského múzea a jeho návštevníci si môžu prezrieť v jeho priestoroch umelecko-historickú expozíciu dobových interiérov, ktorá predstavuje bývanie šľachty, prírodovednú expozíciu, príležitostné výstavy usporadúvané v priestoroch galérie, či stálu výstavu, ako jedinú na Slovensku venovanú dejinám Rómov na Slovensku a pre návštevníkom koncertov vážnej hudby je k dispozícii koncertná sieň.
