Renesančný zámok

Zámok dominuje mestu už niekoľko sto rokov. Pravdepodobne už v 12. a 13. storočí na jeho mieste stála stredoveká pevnosť, tzv. vodný hrad, ktorý bol obohnaný vodnou priekopou. Majiteľmi a pravdepodobne aj staviteľmi tohto vodného hradu boli Pethényiovci, prví známi zemepáni vlastniaci Humenné a jeho okolie.

V roku 1307 sa uhorským kráľom stal Karol Róbert z Anjou. S ním prichádza do Uhorska aj Filip I. Drugeth, ktorému za preukázané služby a vernosť v boji kráľ daroval  v roku 1317 mestečko Humenné. Od tohto momentu sú dejiny humenského zámku neodlučiteľné späté s dejinami rodu Drugethovcov. Jeho rodinný príslušníci po stáročia zveľaďovali bývalý vodný hrad a premieňali ho na honosné panské sídlo, obklopené starostlivo pestovaným parkom.

Na začiatku 19. storočia sa majiteľmi zámku stávajú Andrássyovci. Humenský zámok sa radí medzi renesančné stavby 16. a 17. storočia, ktoré slúžili aj ako opevnené usadlosti. Stavba je štvorkrídlovým objektom s ústredným dvorcom, ktorý má na prízemí a poschodí polkruhové arkády. Po stranách jeho bezpečnosť zaručovali štvorhranné nárožné veže. V hlavnom priečelí sa nachádza padací most so vstupnou bránou. Zámok bol ukončený atikou. Zvrat v dejinách zámku nastáva v čase povstania Gabriela Bethlena, ktorý dobyl mestečko a hrad do základov vyhorel. Na jeho mieste si nechali Drugethovci postaviť veľký, reprezentačný renesančný zámok s ústredným dvorom.

V 18. stor. prebehlo niekoľko opráv, ako nahradenie časti plochej strechy ukončenej atikou kupolovitou strechou, či upravený interiér stavby. Na prízemí vznikli priestory vyzdobené nástennými iluzívnymi maľbami, označované ako salla terena, čínsky salón, miestnosť Márie Terézie, numizmatický kabinet. Iniciátorom vzniku malieb bol Štefan Csáky.

V 19. stor. dali Andrássyovci zámok prestavať, pričom sa celkom stratil domáci charakter stavby a nahradila ho pseudoforma francúzskych barokových zámkov. Súčasne upravili aj interiér. V strede centrálnych miestností južného krídla bola umiestnená knižnica, ktorá dostala celodrevené obloženie s kazetovým stropom.

Alexander Andrássy, posledný z majiteľov zámku, dal smerom k mestu vybudovať francúzsky park a smerom na východ anglický park s rybníkom. Vstup do zámku a parku dal vyzdobiť plastikami leva a levice. Na podstavcoch pred zámkom ich dopĺňajú erby. Jeden je venovaný Andrássyovcom a druhý je štylizovaný ako mestský.

Zámok bol v rokoch vojny značne poškodený a pri veľkom požiari vyhorel. V tom čase slúžil pre potreby domu pionierov, Ľudovej školy umenia, okresnému archívu, odboru školstva a pre potreby múzea.

Dnes je zámok v Humennom národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom Vihorlatského múzea a jeho návštevníci si môžu prezrieť v jeho priestoroch umelecko-historickú expozíciu dobových interiérov, ktorá predstavuje bývanie šľachty, prírodovednú expozíciu, príležitostné výstavy usporadúvané v priestoroch galérie, či stálu výstavu, ako jedinú na Slovensku venovanú dejinám Rómov na Slovensku a pre návštevníkom koncertov vážnej hudby je k dispozícii koncertná sieň.

Skanzen

Za zámkom v parku na ploche 4 ha sa nachádza expozícia ľudovej architektúry a bývania. Je tu spolu 15 drevených objektov. Dominantou expozície je drevený kostolík východného obradu sv. Michala archanjela z Novej Sedlice, ktorý je zároveň najstarším objektom danej expozície. Zaujímavosťou kostolíka je zreštaurovaný ikonostas a oltár. Pôvodne bol chrám stavaný bez jediného klinca. Patrí medzi národné kultúrne pamiatky na Slovensku.

Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých

Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol. Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. Stavba kostola pochádza z gotického slohu. Bol vybudovaný v 15. storočí k úcte sv. Bonifáca – mučeníka.

Fontána lásky

Fontána lásky je súčasťou zrekonštruovanej pešej zóny. Je to zvuková a svetelná vodná fontána situovaná do stredu Námestia slobody. Od jari do jesene sa fontána pravidelne rozospieva a vo večerných hodinách aj rozsvieti. V jej blízkosti sa nachádza pódium.

Busta Milana Rastislava Štefánika

Na Námestí slobody pri Potoku času sa nachádza busta Milana Rastislava Štefánika. Ide o odliatok hlavy pôvodnej sochy Milana Rastislava Štefánika, pôvodná hlava je uschovaná u autora sochy. Štefánik bol významnou osobnosťou podieľajúcou sa na založení prvého slobodného štátu Čechov a Slovákov.

Valaškovský most

Valaškovský most bol postavený na mieste dreveného mosta „horúcou“ technológiou spájania nitmi. Ide o rovnakú technológiu akou bola postavená napríklad slávna Eiffelova veža v Paríži. Most patril k vojensky najvýznamnejším objektom mesta, pretože jeho obsadenie znamenalo jeho využitie ako transportného a zásobovacieho uzla. Jeho obrane sa preto venovala veľká pozornosť. Most prežil obidve vojny.

Tabuľa na Valaškovskom moste

Most cez rieku Laborec bol stavaný podľa projektu maďarských inžinierov, o čom svedčí aj tabuľa na moste napísaná v maďarčine, kde sa okrem iného uvádza rok, kedy bol most postavený, rok 1900.

Kostol na Kalvárii

Postavený bol v roku 1891 nad mestom. V štrnástich murovaných kaplnkách lemovaných stromovou alejou sú umiestnené reliéfy s výjavmi Krížovej cesty. Kostol Panny Márie Sedembolestnej bol postavený v neoklasicistic­kom slohu.

Socha dobrého vojaka Švejka

Táto malá socha dobrého vojaka Švejka sa nachádza na centrálnej pešej zóne. Socha dobrého vojaka Švejka sa od 6. októbra 2000 nachádza aj na železničnej stanici. Socha dobrého vojaka Švejka tam stojí s dobromyseľným úsmevom a neodmysliteľnou fajkou pri studni, z ktorej románová postava spisovateľa Jaroslava Haška pri návšteve Humenného pila „znamenitú železitú vodu“. Autorom sochy je humenský sochár Jaroslav Drotár. Turistická cesta „Po stopách dobrého vojaka Švejka“ vedie z Humenného po železničnej trase cez  Radvaň nad Laborcom do poľského mesta Sanok, kde sa nachádza viacero pamiatok na počesť dobrého vojaka Švejka.

Židovský cintorín pri Hubkovej

Historické údaje hovoria, že na tomto sa pochovávalo od roku 1828. Cintorín patrí medzi najstaršie a rozlohou najväčšie cintoríny na Slovensku. Boli tu pochovaní významní občania mesta. Ako prví rabín Jakob Spira, ktorého ostatky boli na tomto cintoríne uložené v roku 1873.

Socha sv. Jána Nepomuckého

Sv. Ján Nepomucký je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach. Jeho vyobrazenie môžeme nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch. Žil v 14. storočí, bol generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna. Bol umučený a vhodený do Vltavy z Karlovho mosta. Iná verzia legendy vraví, že nechcel prezradiť kráľovnino spovedné tajomstvo. Pôvodná plastika sv. Jána Nepomuckého v Humennom bola drevená a polychrómovaná. Stála v hornej časti námestia na mostíku cez Kudlovský potok. Kamenná socha vznikla v 20.storočí a jej autor bol sochár Ihrický.