Od Keltov po euro

Prvé prírastky numizmatickej zbierky Vihorlatského múzea v Humennom sa datujú do roku 1968.  Boli to keltsko-dácke mince z Ptičia, nájdené v roku 1950. V súčasnosti má numizmatická zbierka 3 570 kusov. Okrem mincí sú v nej zastúpené papierové platidlá, ale aj medaily, plakety, odznaky, poukážky a pod., hlavne z územia bývalého Československa, ale aj z iných krajín Európy a sveta. Vihorlatské múzeum v Humennom je členom tunajšej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti od 1. januára 1971 a pracovníci múzea A. Gic, M. Bovan, I. Strakošová pravidelne publikovali a publikujú príspevky týkajúce sa nových numizmatických prírastkov.

            Peniaze  sú   zatiaľ   jediný   hodnotiaci  systém,  ktorý  skutočne funguje. Dnes ich reprezentujú hlavne papierové bankovky, kovové mince či bitcoiny a virtuálne výpisy z internetbankingu, no nebolo to vždy tak. Výstava poskytuje pohľad na platidlá, ktoré sa používali na území Slovenska od polovice 2. storočia pred Kr. až po dnes.  Návštevníci si môžu pozrieť  razby keltských, rímskych mincí (časť depotu z Kalinova), stredoveké platidlá razené uhorskými, ale aj poľskými kráľmi, núdzové platidlá, výber z pokladu strieborných mincí Leopolda I. z Topole, variabilitu portrétov Františka Jozefa I. na minciach razených počas jeho panovania. Prehľad ukončia mince novoveké, ktoré si mnohí z návštevníkov aj pamätajú. Súčasťou výstavy sú papierové platidlá od čias Márie Terézie až po dnes. Našou snahou je poukázať na mincu alebo bankovku ako na platidlo, ale aj ako na malý umelecký predmet.