Odkrývanie záhad (ne)ukrytých vo Vihorlatskom múzeu v Humennom

Príbeh o veľkom uhorskom rode Csákyovcov

Vihorlatské múzeum v Humennom v rámci vedecko-výskumnej činnosti spracováva informácie, ktoré  prehlbujú bohatú históriu kaštieľa,  mesta Humenné i blízkeho okolia.  Napriek nepretržitým výskumným úlohám sa nezriedka  objavujú nejasné, ba až  záhadné časti histórie, ktoré sa usilujeme  objasniť. Zdĺhavý proces bádania niekedy neprinesie žiadané výsledky, inokedy sa sústredenou prácou podarí poodhaliť zaujímavé, prekvapivé i poučné časti historickej skladačky našich dejín… Príbeh o veľkom uhorskom rode Csákyovcov na humenskom panstve sa nám podarilo odhaliť na nenápadnej stropnej freske vo vstupnej časti umeleckohistorickej expozície múzea.

Skúmaná stropná maľba je vstupnou súčasťou nástenných malieb humenského kaštieľa, ktoré  predstavujú zachovanú jedinečnú výzdobu štyroch maľovaných miestností na prízemí južného a západného krídla. Maľby sú datované do druhej polovice 18. storočia, keď kaštieľ obývali  príslušníci rodu  Csáky. Do Humenného sa Csákyovci dostali v roku 1728, keď sa delili rodové majetky humenského panstva medzi deti Petra Zichyho – Františka, Teréziu (Vandernáthovú) a Annu Máriu (Csákyovú).

Pôvod rodiny Csáky je v Satumarskej stolici, kde v roku 1396 získali obec Adrian a v Biharskej stolici obec Cheresig (maď. Körösszeg). Názvy týchto novozískaných majetkov začali používať ako prídomok. Zakrátko prešlo niekoľko členov rodu do Sedmohradska, kde sa stali významným šľachtickým rodom. Na územie terajšieho Slovenska ako prvý prišiel zo Sedmohradska Štefan VII. Csáky (1570 − 1605). Tu v roku 1603 získal Šarišský hrad i s celým jeho panstvom, ktorý sa  a od 1. augusta 1603 stal jeho sídlom.

Zakladateľom humenskej vetvy Csákyovcov sa sobášom s  Annou-Máriou Zichy stal František Csáky. Manželia vychovali dvoch synov − Imricha (1728 − 1804) a Štefana (1741 − 1810), ktorému pripadol humenský kaštieľ ako prvému. Grófovi Štefanovi Csákymi, vplyvnému uhorskému šľachticovi a mecenášovi umenia  vďačíme za veľkolepú myšlienku i realizáciu famóznej  interiérovej výzdoby kaštieľa, ktorá v časoch svojej najväčšej slávy slúžila ako reprezentačné miestnosti a malé rodinné múzeum Csákyovcov (správu i prestavbu kaštieľa po Štefanovi prevzal brat Imrich, čoho dôkazom sú veľkolepé projekty  kaštieľskych záhrad, parku a stajní). Dodnes predstavuje jedinečný komplex maľovanej výzdoby interiéru kaštieľa európsky unikát neskorobarokovej dekorácie a  každoročne púta pozornosť návštevníkov hneď v úvode prehliadky umeleckohistorickej expozície. Stropnú maľbu vo vstupnej miestnosti do expozície však častokrát návštevníci prehliadnu.  Je nenápadná, v málo dostupnom teréne stropu. Práve táto malá, nenápadná stropná maľba nesie v sebe vysokú výpovednú hodnotu a v ikonografickom zobrazení podáva výklad dejín rodu  Csákyovcov.

Nástenná maľba – figurálny výjav orámovaný oválnym iluzívnym rámom zobrazuje v centrálnej časti stojaceho panovníka s korunou na hlave, ktorý podáva listinu (pravdepodobne armales – donačnú listinu, ktorou sa udeľuje alebo polepšuje erb) kľačiacemu vojakovi. Výjav na stropnej maľbe sme podľa typu oblečenia predbežne zaradili do obdobia 15. storočia, čo zodpovedá vláde Žigmunda Luxemburského (1368 – 1437). Výjav je zasadený do dobovej udalosti, zrejme po vyhratej bitke proti Tatárom (resp. Turkom). Na armalese so závesnou pečaťou je vyobrazený erb rodu Csáky. K určeniu nám pomohla aj sťatá hlava Tatára (Turka), ktorá leží pri nohách panovníka. Po hlbšom preštudovaní maľby sa na armalese objavili rysy erbu Csákyovcov. Preto predpokladáme, že to môže byť zachytenie výjavu darovania armalesu jednému z prvých Csákyovcov. Niektorí autori predpokladajú, že Csákyovci dostali na svoj erb armáles od Žigmunda Luxemburského. Stopy po ňom však doteraz nenachádzame. Okrem centrálnych postáv panovníka a kľačiaceho vojaka, pravdepodobne príslušníka rodu Csáky, sa nachádzajú na figurálnom výjave stojace postavy vojakov za panovníkom päť a taktiež za kľačiacim vojakom rovnaký počet. Panovníkovi pridržiava plášť muž s fúzmi, odetý do zelenej farby, aj keď jeho propozície na maľbe ukazujú postavu nižšieho vzrastu. Okolostojaci vojaci zvierajú v rukách kopije a šable. Jeden z nich drží štandardu s orlom vsadeným do kruhu. Celkový počet postáv na figurálnom výjave je trinásť. V pozadí výjavu sa nachádzajú  dva šiatre (stany), to nás utvrdzuje v domnienke, že ide o výjav po vyhratej bitke.

Za okrajom rámu je povrch omietky opatrený bielym náterom. Maliarska výzdoba nesie formálne znaky barokovej maľby. Jej povrch je pokrytý pomerne hrubou vrstvou čiernych depozitov. Primárna omietková vrstva je pravdepodobne zachovaná na celej ploche klenby, mimo miest, kde vedú trasy elektroinštalácie. Na zvislých stenách bola primárna vrstva pravdepodobne celoplošne odstránená. Povrch omietok bol následne najmenej dvakrát premaľovaný monochrómnymi vrstvami, pričom bol vynechaný a naďalej prezentovaný centrálny figurálny výjav v iluzívnom ráme. V roku 2008 bola sondáž maľby vykonaná akademickým maliarom a reštaurátorom Mgr. Petrom Gombošom.

Mgr. Zuzana Koščová

historička Vihorlatského múzea v Humennom

             

  1. Ilustračné foto stropnej maľby
  2. (2.1, 2.2) Mgr. Zuzana Koščová, historička Vihorlatského múzea v Humennom
  3. Štefan Csáky, na obraze  vo Vihorlatskom múzeu v Humennom
  4. Imrich Csáky, na obraze vo Vihorlatskom múzeu v Humennom
  5. Reliéfny erb Csákyovcov na priečelí kaštieľa v Humennom

Foto: archív Vihorlatského múzea v Humennom